reklama

Bratislava má dobre našliapnuté k ekomestu

O tom, akými krokmi sa dá priblížiť k ekologickejšiemu mestu a vyhnúť sa napríklad záplavám, rozprával architekt a developer Tomáš Šebo.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)

Silné prívalové dažde nedávno spôsobili, že Bratislava ostala doslova pod vodou. Čo považujete za kľúčové v boji proti podobným stavom?

Extrémne počasia sú relatívne nová situácia, ktorá sa asi bude opakovať a budeme si na ňu musieť zvyknúť. Bratislava nie je jediným mestom, ktoré tieto problémy má. V Bratislave nás Dunaj zatiaľ fatálne neohrozuje, realitou sú ale záplavy po neštandardne intenzívnych dažďoch, ktorých svedkami sme boli viackrát v lete. Dôsledkom bol napríklad aj zatopený podchod na Trnavskom mýte. Súvisí to najmä s kapacitou dažďovej kanalizácie, ktorá nie je v Bratislave kompletne dobudovaná. Ak sa hlavné mesto chce vyhnúť tomu, aby sa tento stav zopakoval, musí dobudovať výkonnejšiu sieť kanalizácie či retenčných nádrží.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Odborníci sa zhodujú, že v meste je okrem iného dôležité nezabúdať na zeleň. Inak sa z neho stáva betónová džungľa a vízia pokrokov je potom v nedohľadne.

Celá problematika má širšie súvislosti, zeleň je len jednou časťou, aj keď dôležitou. Primárne je dôležité, aby sa nezastavala voľná krajina. To znamená, že mestá by sa nemali zbytočne rozširovať extenzívne do svojho okolia. Mali by sa zahusťovať do vnútra. Tento problém ide ruka v ruke s klimatickými zmenami. Čím viac sa stavia po okolí, tým viac ciest je potrebné budovať. To znamená ďalšie a ďalšie spevnené plochy, ktoré sa prehrievajú. Samozrejme, pre mikroklímu v meste je dôležitá aj spomínaná zeleň, keďže tiež prispieva k redukcii prehrievania. Týka sa to parkov, ale aj zelených striech, ktoré sa tiež prehrievajú.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Čo presne znamená efektívne navrhnuté mesto?

Efektivita mesta sa odráža v jeho zahustení. Kompaktnejšie mesto je lepšie obslúžiteľné hromadnou dopravou, cyklotrasami a dokonca aj peši. Čím menej áut je potrebných v meste, tým menej je prehrievaných asfaltových plôch ciest a parkovísk, menšie zápchy, menej exhalátov. Toto sú veci, ktoré ovplyvňujú globálne otepľovanie. Keď je mesto intenzívnejšie, vzdialenosti medzi jednotlivými miestami sú kratšie a potom je možné oveľa efektívnejšie a lacnejšie vyriešiť verejnú dopravu. Nie je však reálne dosiahnuť to hneď jednoduchým odmietaním áut. Je nevyhnutné najprv vybudovať a ponúknuť ľudom atraktívnu alternatívu

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama

v podobe presnej a rýchlej hromadnej dopravy, kvalitných cyklotrás, bikesharingu, carsharingu, peších trás a tak ďalej. V takom prípade ľudia zrazu nie sú motivovaní používať autá. Úspech sa dostaví, keď sa tieto podmienky skĺbia. Potom môžeme začať hovoriť o zelenom meste.

Ako je na tom Bratislava?

Hlavné mesto má veľmi dobrú východiskovú pozíciu. Nemá úplne ideálny tvar, lebo je roztiahnuté okolo Karpát, čo sťažuje jeho obslúžiteľnosť. Na druhej strane, práve Karpaty spolu s Dunajom tvoria silný prírodný fenomén, aký má len málo porovnateľných miest. Je tu množstvo prírodnej zelene a aj vďaka tomu na tom nie je až tak zle. Horšie je to s kvalitnou vnútromestskou zeleňou.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

V minulosti existoval koncept tzv. zeleného pásu, ktorý išiel priamo cez mesto. Mal sa začínať pri hlavnej stanici, prejsť cez dnešné Námestie slobody, Kollárovo námestie a ťahať sa v podstate až k Dunaju. To sa v istých etapách aj počas socializmu poprerušovalo. Dnes mi podobná koncepcia chýba.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ako by sa to dalo vyriešiť?

Mala by tu byť cielene plánovaná, podporovaná a budovaná súvislá sieť verejných priestorov, ktoré by prispievali k nižšej teplote povrchu v meste. Tu pritom nemusí ísť o nejaké veľké peniaze. Napríklad v našom projekte preriešenia dopravy na Kollárovom námestí a Mickiewiczovej ulici by išlo v prvej fáze o náklady rádovo v stovkách eur na premaľovanie pruhov a osadenie značiek. A „Kollárko“ aj Mickiewiczova, ale s nimi aj celá štvrť až po Račianske mýto by mohli začať fungovať ekologickejšie s rovnakou dostupnosťou, no s menej autami, uprednostnenou mestskou hromadnou dopravou, cyklistami a pešími.

V spolupráci s občianskym združením Punkt sme na jeden deň ulicu naozaj uzavreli pre podujatie WhatCity, kam prišlo množstvo ľudí a odborníkov. Zatiaľ sa ale nič neudialo, hoci stačilo a stále stačí veľmi málo.

Keď obyvatelia vidia otvorený nový park, vzbudzuje to pocit, že je o mestskú zeleň dobre postarané. Je to skutočne tak?

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Zeleň nemusí byt nevyhnutne len mestská, dlhodobá starostlivosť o zeleň je rovnako dôležitá ako jej vybudovanie. V zahraničí je bežné, že okrem komunálnych investícií sa na budovaní a prevádzkovaní parkov a námestí podieľajú aj súkromní investori. Mesto ich k tomu motivuje napríklad tak, že keď na svojom pozemku popri novej výstavbe urobia verejný park, povolí im postaviť a predať väčšiu obytnú plochu. Je to o transparentnej spolupráci s jasnými pravidlami.

Hustejšia sieť parkov a parčíkov vytvára viac miest pre príjemné trávenie voľného času v meste a ľudia sú menej motivovaní sadať do áut a cestovať von.

Snaha o alternatívnu dopravu je aj v Bratislave. Nedávno sa rozbehol bikesharing.

Je to nová situácia a chvíľu trvá, kým si na to ľudia zvyknú ale vnímam to tak, že sa napokon stane bežnou súčasťou života. Okrem toho je v hlavnom meste možné už aj zdieľanie áut. Toto sú prvé lastovičky v ceste za ekologickejším mestom a to vôbec nie je zlé. Napriek mnohým nedostatkom som rád, že sa v hlavnom meste spravili aj dobré kroky. Nie je to tá istá Bratislava ako pred rokmi. No prial by som si v jej rozvoji viac odbornosti a koncepčnosti. Menej politiky, nekompetentných rozhodnutí, lacného populizmu a extrémistických názorov v celom spektre – od názoru, že ulice patria hlavne autám, až po priväzovanie sa ku každému stromu bez vecného zhodnotenia, čo je pre lokalitu lepšie.

Na vybudovanie zeleného mesta treba najskôr ľuďom ponúknuť alternatívu k autám.

Zdroj: rozhovor HN

ITB Development

ITB Development

Prémiový bloger
  • Počet článkov:  11
  •  | 
  • Páči sa:  0x

O developmente, architektúre a urbanizme vo svete aj v Bratislave. O našich projektoch, o živote a bývaní v modernom meste. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

reklama

Prémioví blogeri

Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu