Parky - pľúca veľkomiest

Autor: ITB Development | 20.12.2018 o 19:34 | (upravené 19.2.2019 o 15:39) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  199x

Zelené plochy sú dôležitým prvkom mestskej infraštruktúry a jedným z neodmysliteľných častí verejných priestranstiev. Vytvárajú protiváhu zastavaným priestorom a kompenzujú nedostatok prírody v mestách.

Pôvod mestských parkov predurčil ich hlavnú funkciu, ktorú majú v súčasnosti. Parky sa pre verejnosť začali v mestách budovať v 19.storočí, v dobe narastajúcej industrializácie. Presun ľudí do miest výrazne znížil ich kontakt s prírodou, čo sa prejavovalo aj na zdraví obyvateľov.

Záujem o zelené plochy rastie predovšetkým vo veľkomestách akými sú napríklad New York alebo Boston. Obe mestá sú svojou rozlohou naozaj veľké a zeleň v nich pokrýva iba malé percento oproti zastavaným plochám. Azda najznámejším parkom v Amerike je Central park. Zaujímavosťou je, že vybudovanie zelenej dominanty mesta Američanov stálo skoro rovnako ako kúpa celého štátu Aljaška (7,4 milióna dolárov vs. 7,2 milióna dolárov). Park možno prirovnať k pravouhlému obdĺžniku, s rozlohou takmer osemkrát väčšou než celý Vatikán, dĺžkou takmer 4 kilometre a šírkou 800 metrov. Jeho celková plocha zaberá 340 hektárov. Tento zelený priestor však nedrží prím najväčšieho z newyorských parkov – taký park Flushing Meadows-Corona v Queense je ešte zhruba o polovicu väčší. Vhodným miestom pre oddych je tiež Boston, ktorý je pretkaný zeleňou. Možno sa v ňom nenachádza známy a veľký park, ale disponuje viacerými o to čarovnejšími prírodnými parkami, ktoré dýchajú históriou. Obe mestá, ktoré spomíname možno nazývať metropoly – ročne ich navštívia milióny turistov a žijú tam státisíce obyvateľov. Takéto mestá musia mať vybudovanú nie len infraštruktúru, ale aj systém zelene.

Ako fungujú parky v zahraničí?

Vytváranie inkluzívnych, zdravých, funkčných a produktívnych miest je snáď najväčšou výzvou, ktorej dnes ľudstvo čelí. Kľúčová časť hádanky však leží priamo v srdci mestských častí sveta: jej verejné priestory. Veľký mestský park je bezpečnostný ventil pre mesto, kde ľudia žijúci v hustých mestských oblastiach môžu nájsť priestor na dýchanie. V Amerike sa zaužívalo pravidlo, že každý developer alebo firma, ktorá chce postaviť novú budovu, musí vytvoriť aj verejné priestranstvo, napríklad park, v ktorom budú lavičky, fontánky a iné zaujímavosti. Nazývame to „private and public space“ systém. Tento systém je regulovaný štátom a pravidlá závisia od mesta. O takéto priestory sa starajú ich majitelia a sú povinní ich udržiavať, mestá ich nevlastnia. Vláda reguluje, podporuje a vlastní verejný priestor v mene ľudu. Developeri, ktorí realizujú svoje projekty a zahrnú do nich parky, dostanú od mesta pomoc. Väčšinou sa jedná o výhody, ktoré mesto udelí v rámci projektu. Dá sa povedať, že takto vznikla väčšina parkov vo svete a mnohí o tom ani nevedia a začalo sa s tým skôr ako si myslíte. Už pri vzniku vyššie spomínaného Central Parku. Presne v roku 1844 začal William Cullen Bryant, básnik a vydavateľ novín New York Evening Post, kampaň za vybudovanie parku na Manhattane. Pre svoj nápad strhol významné a vplyvné osobnosti vtedajšej doby a zriadenie mestského parku sa vtedy stalo veľkou témou predvolebných kampaní. To, že sa aj u nás môžeme podobnými príbehmi inšpirovať zaznelo aj na podujatí WhatCity? na Mickiewiczovej ulici. S odborníkmi na túto tému sa viedla debata, ktorá dospela k jasnému záveru. Parky a zeleň v meste sú dôležitou súčasťou správneho fungovania. Bolo by vhodné brať si príklad z toho, ako k revitalizácii centier miest pristupujú iní. Inšpiráciou v mierke k Bratislave môže byť napríklad Ljubljana či Litoměřice. O dôležitosti parkov sme sa rozprávali aj s odborníkom z USA. Charlie McCabe ktorý vedie organizáciu Center for Park Excellence z Bostonu, zaoberajúcu sa prepájaním súkromného a verejného sektora pri revitalizácii a tvorbe mestských parkov nám o téme povedal viac.

„V Amerike sa udomácnilo pravidlo, že každý developer alebo firma, ktorá chce postaviť novú budovu, musí vytvoriť aj verejné priestranstvo (park, lavičky, fontánky na pitie a pod.). Nazývame to ´private and public space´. Tento systém je regulovaný štátom a pravidlá závisia od mesta. O takéto priestory sa starajú ich majitelia, mestá ich nevlastnia. Majitelia sú povinní udržať priestory tak, aby boli použiteľné. Ak to tak nie je a priestory sú zanedbané, existuje online systém, kam môže ktokoľvek poslať svoje pripomienky či výhrady voči danému priestoru. Vláda reguluje, podporuje a vlastní verejný priestor v mene ľudu. Existujú rôzne fondy na udržiavanie a stavanie parkov a ľudia môžu svojimi pripomienkami povzbudzovať mesto v nových projektoch,“ hovorí Charlie McCabe.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Autorská strana Jakuba Fila

Kašlite na vieru aj svetonázor. Klíma sa na ne pýtať nebude

Európa bez Dánska či Holandska, púšť až po Alpy.

Dobré ráno

Dobré ráno: Planéta štrajkuje. Dá sa zvrátiť klimatická kríza?

Štrajkuje sa v štyroch mestách.

Greif: Bolo strašné, čo sa vo mne dialo. Krvi by ste sa nedorezali

Pred školákmi spravil opäť školácku chybu.


Už ste čítali?