Nadvláda áut v mestách je dávno prežité retro

Autor: ITB Development | 28.4.2019 o 13:48 | (upravené 30.4.2019 o 9:27) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  270x

Autá verzus chodci = zbytočne vyhrotený duel. Nejde o to, kto koho vytlačí z ulíc, ale ako nájsť schodnú cestu, prijateľnú pre ľudí (bez rozdielu – pre chodcov, vodičov aj cyklistov) a pre životné prostredie...

Autá majú slúžiť, nie vládnuť

Dávno pred priemyselnou revolúciou, dokonca pred vynálezom kolesa, sa chodci nemuseli deliť o priestor s nikým a ničím. O tom, že časy sa zmenili, niet pochýb. Stačí sa prejsť po frekventovanej ulici a snažiť sa zmyslovo vytesniť konštantný ruch idúcich áut, v jednom aj druhom smere, respektíve prekľučkovať pomedzi hustú sieť tých zaparkovaných. Dominancia áut v mestách je stresujúca pre všetky strany, či už sedíte za volantom a márnite čas v zápche alebo sa nostalgicky vraciate k starým fotkám svojej obľúbenej ulice s povzdychom, kamže sa stratili časy, keď tam bola pešia zóna a ľudia sa dokázali zastaviť či len tak korzovať, bez nutkania prispôsobovať tempo chôdze tempu áut.

Dobrá správa je, že pribúda projektov, ktoré sa snažia vrátiť chodcom prioritné postavenie v mestách. Ich úspešnosť však nikdy nebude možná bez konštruktívneho dialógu. Bez toho, aby jedna aj druhá strana pochopili, že nebojujú proti sebe, ale spolu. Za kvalitnejší život v mestách. Ako každý projekt, ktorý je príliš pálčivý a komplexný na jasné a rýchle vyriešenie, aj plány udržateľnej mestskej mobility potrebujú motivačný „kopanec“. Povestné svetlo na konci tunela, uistenie, že aha, naozaj to môže fungovať!

Zástupcov spoločnosti ITB Development, ktorí sa tejto téme venujú aj v rámci projektu revitalizácie Mickiewiczovej ulice, takto v dobrom „nakopla“ debata s Hanou Bruhovou Foltýnovou, dopravnou inžinierkou a projektovou manažérkou českého mesta Litoměřice. Stretli sa minulý rok na podujatí WhatCity?, ktoré ITB Development iniciovalo na uzavretej Mickiewiczovej ulici.

Svetlá výnimka v Čechách

Hana má za sebou viac ako 13 rokov odborného výskumu so zameraním na ekologické formy dopravy a skúsenosti dnes úročí v službách pre mesto, ktoré sa dlhodobo umiestňuje v rebríčkoch inovatívnych samospráv. Napríklad aj pre kroky, ako ten z júla minulého roku, keď pracovníci mesta vrátane členov mestskej polície dostali niekoľko nových služobných dopravných prostriedkov – na dvoch kolesách a na elektrický pohon. Transformáciu k čistejšej mobilite treba začať od seba.

Odborníčka nemá ružové okuliare a na konferencii WhatCity? poznamenala, že Litoměřice sú so svojím prístupom k riešeniu dopravy skôr svetlou výnimkou, nakoľko väčšine českých miest chýba odvaha politikov zavádzať naoko nepopulárne opatrenia a čeliť tak kritike verejnosti po sprísnení regulačných opatrení individuálnej dopravy.

Expertka na mobilitu je presvedčená, že vytvorenie strategického plánu, vypracovanie analýz a zber dát o dopravnom správaní, dopravnej intenzite či emisiách je stále málo na to, aby bolo možné naformulovať dlhodobú víziu mesta, kde autá a chodci budú žiť v harmónii. Spolu s architektom a developerom Igorom Lichým z ITB Development sa zhodli, že to, čo chýba, je komunikácia.

Osvetou proti dopravným predsudkom

Myslenie a vnímanie ľudí sa nedá zmeniť zo dňa na deň a nepôjde to ani silou objektívnych argumentov, pokiaľ nebudú podané zrozumiteľnou, stráviteľnou formou. A práve toto je oblasť, v ktorej môžu ísť Litoměřice príkladom – tak českým, ako aj našim mestám. „Aby naše ciele prijali ľudia za svoje, počúvame verejnosť. Zaujímame sa, ako oni vnímajú problematiku dopravy v meste. Snažíme sa aktívne ich zapájať do procesov, ako je tvorba strategických dokumentov. Chceme ich informovať o záveroch analýz a docieliť, aby sme opatrenia na zlepšenie hľadali spoločne,“ poznamenáva Hana Brulová Foltýnová.

Litoměřice si zakladajú na nadštandardnej informovanosti ľudí o dosahu dopravy na životné prostredie. Mesto produkuje edukačné videá a propagačné materiály pre školy, zdieľa aktualizácie na webe, organizuje semináre a osvetové akcie v rámci medzinárodných podujatí ako je Európsky týždeň mobility. Jednoducho, stará sa o to, aby verejnosť nemala pocit, že o niečom tak kľúčovom, ako je regulovanie áut v meste, sa rozhoduje v štýle „o nás bez nás“.

Podľa dopravnej konzultantky je najťažšie zmeniť zabehnuté postoje ľudí, trebárs ten, že auto je dobrá voľba aj na krátke vzdialenosti a parkovacie miesto je bežný štandard. „Veľa ľudí si neuvedomuje, že mať všade parkovacie miesto nie je samozrejmosť a nie vždy sa dá zaistiť. Ak jeden automobil vystrieda v priebehu dňa tri-štyri lokality a má tam mať zakaždým zaistené parkovanie, predstavte si, aké je to obrovské zaberanie miesta!“

Litoměřice majú výborne podchytený priestor pre diskusiu, občianske fórum, v rámci ktorého majú mestskí zastupitelia možnosť okamžitej spätnej väzby aj pri prezentovaní nepopulárnych návrhov. Obyvatelia oceňujú, že na svoje otázky dostávajú odpovede a že majú výborný prehľad o jednotlivých krokoch mesta, ako aj o dôvodoch, ktoré za nimi stoja.

Málo úderných kampaní v Bratislave

A aká je situácia s osvetou udržateľnej mobility v Bratislave? Podľa iniciátorov projektu revitalizácie Mickiewiczovej cítiť u nás silné medzery v edukácii. „Chýba viac úderných kampaní, ktoré by ľuďom motivačne, nie reštriktívne ukázali, že nie každá rodina potrebuje dve autá, musí sa autom dopravovať do práce a musí mať vždy a všade zaistené parkovacie miesto,“ delí sa o postreh z praxe Igor Lichý z ITB Development a zároveň dodáva, že mnohé z noriem, ktoré ustanovujú počet parkovacích miest k developerským projektom, vznikalo ešte v šesťdesiatych rokoch dvadsiateho storočia. „O tých časoch hovoríme ako o zlatej ére automobilovej dopravy. Žiaden div, že progresívne idey potom narážajú pri schvaľovacích procesoch na byrokratický múr.“

Trúfame si na Švajčiarsko?

Ak sa z Litoměříc presunieme ešte ďalej do sveta, nasledovaniahodný príklad ponúka napríklad švajčiarsky Zürich, ktorý v ostatných rokoch obsadzuje top priečky zoznamov ekologických miest. Švajčiari pristúpili k revolučnému opatreniu – aby prevzdušnili verejné plochy, zrušili usmernenia nariaďujúce minimálne počty parkovacích miest a naopak, nastolili maximálny počet parkovacích miest pre developerský projekt. Čo myslíte, s akými reakciami by sa takýto krok stretol v Bratislave?

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Autorská strana Jakuba Fila

Kašlite na vieru aj svetonázor. Klíma sa na ne pýtať nebude

Európa bez Dánska či Holandska, púšť až po Alpy.

Stĺpček šéfredaktorky

Nevyhráva najhlúpejší vtip o Gréte

Tento problém nezjemníme jazykom dúfajúc, že klimatická zmena je znesiteľnejšia ako kríza.


Už ste čítali?