10 minút do parku: misia (ne)možná?

Autor: ITB Development | 7.5.2019 o 11:15 | Karma článku: 1,00 | Prečítané:  212x

Ako ďaleko to máte z miesta vášho bydliska do najbližšieho parku? A prečo na odpovedi záleží viac, než si možno myslíte?

Žiadané miesto v meste

V londýnskom Hyde Parku či newyorskom Central Parku je to niečo také bežné, že pokiaľ nie ste turista zo Slovenska, ani tomu pohľadu nevenujete pozornosť. Pri prechádzke míňate obedujúcich biznismenov, pohodlne usadených v tráve, s vyzlečeným sakom, kravatou prehodenou vzadu, často naboso. Prečo ten bohémsky prístup, pýtate sa, keď majú na výber toľko reprezentatívnejších možností v podobe štýlových reštaurácií okolo svojich kancelárií? Odpoveď je prostá – pre človeka, ktorý je zvyknutý na sústavný ruch a potrebu vysokého výkonu, niet luxusnejšej „reštaurácie“ ako park.

Zeleň a výstavba v mestách boli jednou z diskutovaných tém na minuloročnej konferencii WhatCity?, ktorú iniciovali a spoluorganizovali ITB Development. Priamo na mieste sa diskutovalo s odborníkom na problematiku mestskej zelene, Bostončanom Charlie McCabeom, riaditeľom Centra excelentnosti parkov v neziskovej organizácii Trust for Public Land. Po svojej návšteve Bratislavy skonštatoval, že môžeme byť radi, koľko prírodnej a historickej krásy v hlavnom meste máme, no je škoda, že naše parky ostávajú nezaopatrené.

Pohľad zvonka

Nejde však iba o slovenský problém. Keď mestský park rozmeníte na drobné, je to „len“ tráva, stromy, lavičky a cestičky. Až sa ťažko stotožňuje s myšlienkou, že niečo také všedné môže zohrávať nezastupiteľnú úlohu vo formovaní prostredia a v konečnom dôsledku aj v kvalite nášho života. No je to tak. Charlie McCabe je presvedčený, že investovanie do parkov je investovaním do budúcnosti, pretože bez optimálneho pomeru zelene ostanú z miest len nahé betónové stánky, ktoré síce poskytnú priestor na bývanie, prácu či spoločenské vyžitie, ale bude v nich bytostne chýbať priestor pre relax. A nie, nestačí vyraziť autom na výlet za mesto. Výskumy ukazujú, že viac ako 70 % voľnočasových aktivít sa vzťahuje priamo k miestu bydliska.

„Pri Charlieho rozprávaní sme si len potvrdili, aký prínosný môže byť dialóg medzi mestom a developermi. Ak je ich spolupráca nastavená dobre a aktivity súkromného sektoru nezväzujú nezmyselné smernice, z výsledku profitujú všetci,“ hovorí Igor Lichý z ITB Development. Vedeli ste, že len v samotnom Manhattane existuje v súčasnosti viac ako 500 privátne vlastnených verejných plôch (POPS – privately owned public spaces)? „Daňou“ za to, že developeri môžu stavať do výšky, je prísľub pretvorenia časti pozemku na zelenú plochu, ktorá bude slúžiť ako obyvateľom objektu, tak aj širokej verejnosti.

Iniciatíva 10-Minute Walk

V Spojených štátoch amerických minulý rok prebehol pilotný Národný deň prechádzky v parku. Uskutočnil sa v októbri a bol súčasťou masívnej celoštátnej kampane na zvýšenie osvety potreby zelene v mestách. Iniciatíva s chytľavým názvom 10-Minute Walk (desaťminútová prechádzka) si dáva za cieľ pretvoriť mestá, z ktorých bude mať každý obyvateľ najbližší park, respektíve kus zelene vhodný na rekreačné využitie, v pešej vzdialenosti maximálne do desiatich minút, čo je okolo 800 metrov.

Hoci to znie ako odvážne zadanie, nie je nerealizovateľné. Prvou pozitívnou prípadovou štúdiou je San Francisco, kde sa túto víziu už podarilo dosiahnuť. Symbolika desiatich minút naberá ďalší kontext aj vo svetle fínskeho výskumu, ktorý ukázal, že už takto krátka prechádzka parkom redukuje stres.

Parkové inšpirácie zo sveta

Zaujímavosťou je, že dostupnosť parkov má priamy vplyv aj na znižovanie ratingu zločinnosti. Keď sa v osemdesiatych rokoch dvadsiateho storočia rozmohlo predávanie kokaínu v uliciach Washingtonu, jeden z prevenčných projektov na zníženie kriminality mladistvých našiel využitie práve v parkoch. Vznikol tak experiment zvaný Polnočný basketbal, ktorý nabáda k predĺženiu otváracích hodín parkov a organizovaniu športových akcií v ich priestoroch. Nápad sa uchytil, pretrval dekády a medzičasom sa etabloval už aj v Austrálii.

Ďalší z inšpiratívnych príbehov nás zavedie do Texasu, sužovaného letným sparnom. V meste Garland sa s ním vysporiadali kampaňou, ktorá motivovala majiteľov domov k vysádzaniu stromov. Pridaná zeleň podľa prepočtov zachytila až 538 miliónov kubických metrov dažďovej vody, čím uchránila miesto pred povodňami, zároveň sa zlepšila kvalita vzduchu a znížil sa negatívny dosah tepelných ostrovov, izolovaných plôch, kde sa kvôli absencii zelene sústreďuje nadmerná horúčosť. Vetvy stromov vytvárajúce tieň nad chodníkmi totiž dokážu znížiť teplotu o 1 až 5 stupňov Celzia. Garlandské úrady hlásia, že strategicky vysadená zeleň ušetrí mestu okolo 4,6 milióna eur ročne.

Či už si s návštevou parku spájate romantiku, oddych, fitnes alebo naháňanie múz, skúste sa pred najbližšou prechádzkou pozrieť na hodinky. Ak to máte do najbližšieho parku za menej ako desať minút peši, viete, že bývate na správnej adrese.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Autorská strana Jakuba Fila

Kašlite na vieru aj svetonázor. Klíma sa na ne pýtať nebude

Európa bez Dánska či Holandska, púšť až po Alpy.

Stĺpček šéfredaktorky

Nevyhráva najhlúpejší vtip o Gréte

Tento problém nezjemníme jazykom dúfajúc, že klimatická zmena je znesiteľnejšia ako kríza.


Už ste čítali?