Schyľuje sa k „rande“ Starého s Novým Mestom

Autor: ITB Development | 28.6.2019 o 10:07 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  274x

Na začiatku bola vízia naštartovať skratujúce spojenie Starého s Novým Mestom a vytvoriť mestský bulvár ako modelový projekt pre rýchle a lacné riešenie problematickej dopravnej situácie Bratislavy...

Aby sme nápadom nadchli širokú verejnosť, bolo kľúčové demonštrovať naše predstavy, a tak sme pomohli dať dokopy Street Festival WhatCity? na Mickiewičke, čím sme rozprúdili diskusiu o ulici bez nadvlády áut. Ubehol skoro rok, odkedy sme na deň experimentálne odstavili premávku na Mickiewiczovej a poukázali tak na jej potenciál. Čo sa zmenilo a kam sme pokročili?

(Po)zmenil sa postoj verejnosti

Keď sme v máji minulého roku spoluorganizovali pouličnú konferenciu WhatCity?, hlavnou motiváciou za organizovaním tohto časovo aj finančne náročného podujatia bolo zvýšiť osvetu projektu revitalizácie Mickiewiczovej ulice. Plán premeniť tranzitnú zónu okolo Mickiewiczovej na miesto oddychu a príjemných stretnutí (takých, ktoré sa nebudú odohrávať v strese nastoleného autami), nosíme v hlave už niekoľko rokov. A v podstate od začiatku sme narážali na jeden problém – predsudky.

Ako ľuďom vysvetliť, že nechceme vytlačiť všetky autá z ulíc a radikalizovať tento krok vytvorením úplnej pešej zóny? Že nechceme siahnuť na ich parkovacie miesta ani paralyzovať mestskú hromadnú dopravu výlukou spojov? Ako ich presvedčiť, že chceme presne to isté, čo aj oni – mať ulicu vytvorenú pre ľudí? Takú, kde chodec či cyklista nebude rukojemníkom vodičov. Takú, kde človek nebude obmedzovaný v pohybe zastaralými dopravnými reguláciami, ktoré nadovšetko vyzdvihujú pro-vodičské práva nastolené ešte počas zlatej éry automobilového priemyslu v šesťdesiatych rokoch minulého storočia. Vtedy bol ideál dopravnej krásy jasný – všade nech sú rovné a široké cesty, najlepšie niekoľkopruhové, aby bolo ľahké prefrčať autom z jedného konca na druhý. Keď sa pozriete na súčasný stav Mickiewičky a jej okolia, presne toto sa už deje. Atmosféru buduje škrípanie pneumatík, zvuk krokov a vravy sa stráca v  rachote hustej premávky.

Preto sme v máji 2018 na jeden deň uzavreli ulicu. Premenili sme ju na terénne diskusné fórum, kde sme ľuďom s pomocou prizvaných slovenských i zahraničných expertov zážitkovou formou odprezentovali, ako sa moderné metropoly vyrovnávajú s témou zdieľania verejného priestoru. Zároveň sme im dali „ochutnávku“ takejto ulice, nech na vlastnej koži pocítia, o čo sladšie sa po nej chodí, keď uberiete z rýchlosti a svojvoľne prejdete na príjemné vychádzkové tempo.

Ohlas verejnosti prekonal naše očakávania. O podujatí informovalo viac ako 70 článkov v lokálnych aj celoslovenských periodikách a my sme dosiahli, čo sme si zaumienili – rozvírenie verejného záujmu o tému, konštruktívnu diskusiu a fandenie namiesto zaslepeného hejterstva. Už sme viac nemuseli čeliť obvineniam, že si chceme sami pre seba „vylepšiť“ ulicu so sídlom našej spoločnosti. Mňa totiž skutočne nebavilo znova a znova vysvetľovať, že po revitalizácii si vôbec neuľahčím cestu autom do práce, keďže budem musieť voliť obchádzku. To však tí, čo si omieľajú mantru „sú to developeri, je v tom len komerčný záujem“, nepočúvajú radi. Ľahšie sa im stotožňuje s predpojatou myšlienkou, že nás ženú peniaze, než aby uverili, že za našou občianskou angažovanosťou je idealizmus bežných ľudí, ktorí veria, že ulica, ktorou dennodenne prechádzajú, má na viac. Po májovej konferencii sme teda úspešne zbúrali bariéru predsudkov a mohli pokročiť do pred-realizačnej fázy projektu.

Pokročili sme v komunikácii s mestom

Verejnosť nám praje. A čo mesto? Som nesmierne rád, že po posledných komunálnych voľbách  sa gro debát na bratislavskom magistráte o revitalizácii Mickiewičky zmenilo z riešenia otázky „načo“ na otázku „kedy“. Usilujeme sa zrealizovať niečo ako pilotný projekt, ktorý poslúži ako prípadová štúdia do budúcnosti. Fungujúci dôkaz, že na údernú zmenu tradičného pohľadu na dopravu v meste stačia aj akupunktúrne zásahy, netreba ísť hneď do čerpania veľkých súm z eurofondov. Nie sú potrebné horibilné investície, prestavby križovatiek, podjazdy, nadjazdy... aby sme tú našu bratislavskú dopravu zlepšili. Aj relatívne malými zásahmi, ako napríklad zmenou dopravného značenia, ju totiž vieme veľmi dobre moderovať.

Je to vyslovene o dopravných značkách a príklady zo sveta jednoznačne svedčia o tom, že toto je schodná cesta. Nikto by na newyorskom Broadwayi pred rokmi nechyroval o tom, že sa tam ľudia budú voľne prechádzať. Tiež najprv začali s dopravnými značkami, kvetináčmi, až potom s dlažbou. V zóne rozmiestnili jednoduché oceľové stoličky, aby sa na ulici dalo sedieť. Ide o to ukázať, že sa pomer dopravy môže zmeniť v prospech MHD, chodcov a cyklistov a dá sa to docieliť bez paniky z kolabovania dopravy.

Mickiewiczova ako epicentrum zmien nás oslovila svojou polohou a tým, že je z oboch koncov lemovaná dvoma zaujímavými ulicami. Obchodnou, kde to žije, lebo je napojená na centrum mesta, a Krížnou, ktorá má zas perfektné parametre na mestský bulvár – sú tam široké chodníky, cesty a parter, čiže všade dole sú obchody, čo je pre mestský „feeling“ veľmi dôležité. Aj napriek tomu je tá ulica poloprázdna a nežije zďaleka takým životom, ako by mohla. Prečo? Lebo peší ťah tých ľudí je prerušený. Ľudia prídu pred Hurbanove kasárne, kde sú chodníky extrémne úzke, a ešte sú v nich aj stĺpy. Kvôli prehustenej doprave je problém prejsť z jednej strany na druhú. Toto je to najužšie miesto, limit, ktorý bráni v tom, aby chodci z Obchodnej plynule prešli k budove Avionu, kde to tiež pekne žije. Sú tam kaviarne, mnoho obchodov a podobne je to i smerom k Istropolisu. Tam sa bude dokonca stavať nové multifunkčné centrum, čo ešte viac zatraktívni lokalitu. Keby si ľudia zvykli tadiaľ chodiť, teda na to, že Obchodná sa prelieva do Krížnej, bola by to otázka pár rokov, kým by takéto „rande“ Starého s Novým Mestom oživilo zaspatú infraštruktúru a stmelilo rozkúskovanú Bratislavu.

Ďalšia podstatná vec, o ktorej sme prednedávnom rokovali s predstaviteľmi Dopravného podniku Bratislava, je fakt, že náš pripravovaný projekt revitalizácie nie je iba o prepájaní mestských štvrtí, ale aj o urýchlení MHD. Obzvlášť teraz, keď má Bratislava viaceré dopravné obmedzenia, je veľký problém s tým, aby ľudia presadali do MHD, ako ich žiada pán primátor. V rannej i večernej špičke totiž trolejbusy aj autobusy v zápchach stoja. Ľudia, ktorí vymenia autá za MHD, teda nič nezískajú a imidž hromadnej dopravy ako efektívnej formy presunu je naštrbený. Ako nám potvrdili experti z Dopravného podniku, práve v lokalite okolo Mickiewičky vznikajú najväčšie meškania. Tým, že by sme vylúčili tranzitnú dopravu, výrazne by sa vylepšila aj priechodnosť pre spoje MHD.

Odhadujeme, že po spustení revitalizácie sa celý projekt podarí uskutočniť za niekoľko týždňov, nanajvýš mesiacov. To vôbec nie je zlá prognóza pre rekonvalescenciu polomŕtvej zóny. Navyše, spojením Starého s Novým Mestom by sme v širšom kontexte docielili aj spojenie Bratislavy s progresívnymi svetovými metropolami stavanými primárne pre ľudí, nie pre autá.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Autorská strana Jakuba Fila

Kašlite na vieru aj svetonázor. Klíma sa na ne pýtať nebude

Európa bez Dánska či Holandska, púšť až po Alpy.

Dobré ráno

Dobré ráno: Planéta štrajkuje. Dá sa zvrátiť klimatická kríza?

Štrajkuje sa v štyroch mestách.

Greif: Bolo strašné, čo sa vo mne dialo. Krvi by ste sa nedorezali

Pred školákmi spravil opäť školácku chybu.


Už ste čítali?